Video: Beseda na výstave Motocykel 2009

Spriatelené weby:

MDA 2008

Hodnotenie: (61 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (170)  [Verzia pre tlač] Tlač

Sleduj Výpravu Mongolsko 2009 naživo!

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 22.05.2009 Autor: ernesto
Čitatelia: 102562 [Mototuristika - Ázia - Cestopis]

Práve dnes chalani štartujú na dobrodružnú cestu do Mongolska, v rámci možností vám cestu priblížime naživo a tu budú denne pribúdať fotky a krátke správy z cesty.

Okrem toho sa poloha cestovateľov bude zobrazovať aj priamo na mape, ktorú vidno nižšie. Krátke správy a fotky budú chalani posielať aspoň raz denne, ale technické možnosti niektorých mobilných operátorov to nemusia vždy dovoliť.

Ak nevieš o čo ide pozri si článok: Predstavujeme výpravu Mongolsko 2009 alebo rovno web mongolsko.motoride.sk.

Deň 1, 22. 5. 2009

22.5.2009, 15:57 odchod z BA

Štartujeme na cestu. Z Bratislavy vyráža ernesto.

Konečne sme dorazili do Popradu k Marošovi, cestou nám od Donovalov pršalo, ideme si dať pečené prasa a pôjdeme spať. Zajtra vyrážame o šiestej ráno cez Poľsko do Moskvy...


Deň 2, 23. 5. 2009

obedujeme za Lublinom, pocasie sa vytrhalo, snad uz nebude prsat...
Suwalki - ubytovanie penzión
Suwalki penzión

8:30 Tankujeme vo Svidníku, pokračujeme na poľskú hranicu a ďalej na Rzesow...

10:20 Rzesow - Máme pauzu na pumpe, vyzliekame nepremoky, na hranicu je to 610km, pokračujeme smer Lublin...

14:22 , Stav počítadla: 794 km - obedujeme za Lublinom, počasie sa vytrhalo, snáď už nebude pršať.

20:21 Konečne sme po 797km dorazili do mestečka Suwalki, 20km od Litovskej hranice. Ideme sa ubytovať v tomto penzióne, kde síce nemajú upratané izby, ale tipek je ochotný, ide 12km po upratovačku, že nech to uprace a my si zatiaľ mame dat bravčovu hostinu a pivo... Čistá krása... ;-) zajtra vyrážame zase o šiestej... Dovi ;-)


Deň 3, 24. 5. 2009

Neskorší obed - šašlik

Po raňajkách o siedmej, balíme a vyrážame o 8.08 smer hranica. Po ceste ešte tankujeme na poľskej strane. Počasie je nádherné, nebo bez mráčika a príjemných 18 stupňov. Po včerajšom upršanom dni je to super zmena. Najbližšie sa ozývame už z Litvy... ;-)

11:35 - Kávičkujeme na pumpe 4km za mestom Ukmerge, počasie je stále nádherné, slnečno 18 stupňov, pokračujeme smer Utena a Zarasi na Lotyšsku hranicu.

Ruská hranica - skúsme hádať, čo sa márne snaží nájsť docent Fraňo ;-)

13:43 - dávame si na neskorší obed - saslik a vyzera to na pol hodinovú siestu v tráve ;-) na hranicu s Lotyšskom je to asi 30km...

17:12 - Práve sme dorazili na ruskú hranicu a čakáme kým sa pohne kolóna, nie sme až tak ďaleko, šesť a pol km šora kamiónov stoji stále na Lotyšskej strane. Do Moskvy to máme ešte 629km na Jaroslavskyj Vokzal, odkiaľ odchádzame vlakom do Irkutska... Ozveme sa keď sa dostaneme cez hranicu...


Deň 4, 25. 5. 2009

8:18 - Po 4,5 hodinách na ruskej hranici sme sa ubytovali asi 500m za ňou v malom hoteli, dali sme večeru asi o pol jednej v noci, rýchlo sme šupli fľaštičku ruského štandardu a pašli spať. Teraz vyrážame pred Moskvu, aby sme tam zajtra na obed boli. Okrem toho otvárame anketu so sériami otázok, a víťaz nakoniec vyhrá ešte uvidíme čo. Správne odpovede posielajte do diskusie k článku, vyhodnotíme všetko po návrate. Prvá otázka znie: ČO SI MIŠO FRAŇO ZABUDOL DOMA?

15:00 - Máme za sebou necelých 400 km predpokladám, po ceste nás zastihlo krupobitie, krúpy ako hrach, ale prežili sme, cesty sú tu rozbité, vyjazdené koľaje, ešte sme tuším nezažili 100m pekného asfaltu. Teraz sme sadli na obed, dávame si soľanku (polievka) a šašlík. Mišovi kus plechu prerazil kufor za jazdy, čistá zverinka, fotky pošleme neskôr...

21:14 Pred dvoma hodinami sme dorazili do Moskvy, posledných 100km bola už dobrá diaľnica. V Moskve sme sa dali navigovať k hotelu, ktorý nám cenovo moc nevyhovoval, predsa len 21.000 rubľov za piatich sa nám zdalo veľa, našťastie sme stretli motorkára na jogurte vo vojenských maskáčových nepremokoch a ten nás doviedol do gastinice za 5.300 rubľov za 5 ľudi, čo je už lepšie. Teraz sa chystáme niekde naokolo na večeru a zameniť cash. Chceli sme poslať aj fotky, ale bohuziať v Rusku moc wifi nefrčí, takže skúsime zajtra keď naložíme motorky, na obed mame byť na stanici a vlak nám odchádza o 23.50... Zatiaľ vsjo, paka ;-)


Deň 5, 26. 5. 2009

Nakladanie motoriek na vlak - Jaroslavskij Vokzal

10:33 - Práve sme dorazili na Jaroslavskij Vokzal, kde nám naložia motorky a o 23.50 by sme mali odjechať na trojdňovú cestu do Irkutska, ozveme sa keď budeme naložení vo vlaku, lebo keď budeme v liehu asi sa len tak ľahko neozveme... ;-)

19:48 - Blázninec na stanici aka nech žije byrokracia - ako som spomínal v minulom prípsevku, naloženie do liehu nas zrejme neobíde, hned objasním prečo.

Po príchode na stanicu sme sa snažili nájsť miesto, kde nám motorky vlastne naložia na vlak, respektíve kde to budeme riešiť. Z toho miesta som posielal súradnice a fotku ako sa balíme do vlaku. povodne nás mal čakať na stanici típek, ale tento došiel asi hodku po našom príchode s tým, že čakal na náš telefonát kedy tam budeme. Típek sa volal Alexander a bol mimoriadne milý, strávil s nami cele poobedie vybavovaním veci. po zbalení motoriek do vlakového režimu sme na neho čakali že čo vlastne nasleduje ďalej. Povodne sme mysleli, že v rámci lístkov mame zaplatene aj nejaké tie kila za motorky a že len doplatíme rozdiel. Tu sa totižto platí za kilo bagáže. Do 60 kilo stoji jedno kilo 45 rubľov a nad 60 kilo stoji každé ďalšie 77 rubľov. Zvážili nám motorky a vyšla nám celková hmotnosť motoriek 1593 kg. Prvý šok nastal, keď nám Alexander oznámi, že máme za motorky doplatiť 83.000 rubľov (2300 USD). vysvitlo totiž, že motorky nemáme zaplatené, ale čávo, čo riešil lístky iba zabešteloval miesto pre 5 motoriek na tento deň do bagážneho vagóna. Tak som sa teda vybral do zmenárne (bez zlatej karty) a vymenil som požadovanú sumu. následne mi Alex pomohol s vypísaním nejakého papiera, kde označil seba za posielajúceho motorky a mňa za príjemcu v Irkutsku. po zaplatení danej sumy sme boli pozrieť vnútro vagóna, ako umiestnime a upevnime motorky. Vagón úplne bez akýchkoľvek úchytov na gurtne, tak sme razdumavali ako to spraviť. Medzitým Alex riešil nejaké ďalšie veci keď tu zrazu prišiel ku nám, že je problém. Vraj nám nenaložia motorky, lebo sú ťažké, že vraj na vlak naložia max 160 kilo/motorka a druhá vec bola, že nemáme vypustený benzín. došlo to až do štádia, kedy sme to riešili cez našu ambasádu a nakoniec dorazil sám minister dopravy na novej S80ke s tmavými sklami a s majákom. Po asi pol hodine konzultácií s personálom, kde všetci stáli v pozore a na linke s našou konzulkou, p. Kalayovou nám povedal, že teda motorky odisť môžu, ale bez benzínu a bez olejov, ktoré sme mali pripevnene na kufre. Tie sme zbalili a fešáci ich dali do nejakého vreca a odniesli tak, aby inšpekcia, ktorá nám robila problémy nevidela, že oleje idú s motorkami.

V transsibirskej magistrale - konečne sme in

Teraz sedíme v internet kafé a spamätávame sa z toho, v článku to vyznie veľmi jednoducho, ale riešili sme to celé poobedie do ôsmej večer. Dúfam teda, že nám už nič nebráni na nalodenie do vlaku, motorky budeme nakladať o jedenástej večer...

Pripájame pár fotiek.

21:38 - Konečne cestujeme, v závere sa nám ešte udiali veci, ktoré rozpíšeme, keď sa raz preberieme z troch litrov malinovice, dvoch fľiaš vodky a jedálenského vozňa... Ideme počúvať Mišove ftipne historky, ktorými nás častuje od začiatku tripu... Paka...


Deň 6, 27. 5. 2009

Na ceste vo vlaku - Moskva - Irkutsk

14:10 - Sme v Balizino podľa babky korenárky na stanici, menia nám lokomotívu... ;-) Včera sme sa trochu dezinfikovali zvnútra, dnes pohodový deň, atdychajem pri texas holden pokri a v jedálenskom vozni, pivo 150 rubľov, celkom drahé, ale čo už, vyrábajú? Tak si ho dáme... ;-)


Deň 7, 28. 5. 2009

V transsibirskej magistrále - Isim
Barabinsk

9:23 - Po včerajsej malinovico-vodkovej smršti a policajnej kontrole kvôli nadmernému hluku o druhej ráno sme sa dnes chvalabohu prebrali k životu, práve stojíme v stanici Isim. Maroš robí poznámky, nech si aspoň niečo pamätáme ;-)

16:48 - Stojíme 22 minút v Barabinsku, menia nám už štvrtý krát lokomotívu, kúpili sme nejaké skapaté ryby a vyprážané ikri, ideme koštovať. Je tu asi miliarda komárov, snáď nás nepožerú... ;-) Paka...

21:09 - Len aby ste mali prehľad kde asi sme pred pol hoďkou sme stáli v Novosibirsku, už sa nevieme dočkať kedy sadneme na motorky, vo vlaku je po dvoch dňoch strašná nuda... Pozdravujeme naše lásky... ;-)


Deň 8, 29. 5. 2009

Vlak sa pohol a v bandaske nám žblnkoce 3 litre malinovicce
Pri malinovici máme aj švédske stoly
A že kam zmizlo pol bandasky...
Stanica Kirov

Pri vlaku

16:54 Nachádzame sa tesne pred Irkutskom, asi 400km, za 10 hodín by sme mali vystupovať, pripájam fotečku keď sme nastúpili do vlaku, bandaska je dnes už dávno prázdna, boli tam tri litre malinovice, včera sme dali exkurziu po celom vlaku, vzadu tri dobytčáky, pošleme viac fotiek z nejakého internetu, máme už celkom slušné portfólio fotiek a to sme ešte ani nie pri Bajkale... zatiaľ Sia ;-)


Deň 9, 30. 5. 2009

Po 3 dňoch a 5200 km vo vlaku sme o 10.07 miestneho času (rozdiel +7 hod oproti našemu času) dorazili do Irkutska

Po 3 dňoch a 5200 km vo vlaku sme o 10.07 miestneho času (rozdiel +7 hod oproti našemu času) dorazili do Irkutska, asi hodinu trvalo kým sme dali mašiny dole z vlaku, teraz sme natankovali a ideme okolo Bajkalu po E55 už smerom na Ulaanbaatar odkiaľ asi zajtra večer pošleme viac foto z internet kaviarne. Dovi.


Bajkal

Mongolsko 2009 - Bajkal prvý pohľad

Konecne sme dorazili k Bajkalu, jazero je obrovske, v pozadi vidiet aj zasnezene hory, ktore nam neskor znemoznili ist povodne planovanou skratkou na ruskomongolsku hranicu, kedze tato viedla prave cez tieto hory a preto sme museli obchadzat cez Ulan Ude.


Bajkal pri vode

Mongolsko 2009 - Bajkal pri vode

Dovolili sme si mensiu exkurziu k jazierku kde to uz Maros nevydrzal a svihol so sebou do mlacky v 180 stupnovej zakrute pri schadzani k jazeru, nakoniec ale uznal, ze voda v bajkale je o cosi cistejsia a slubil, ze podobne figliarstva uz robit nebude ;-)


Babushkin

Tankujeme na pumpe, kde nam miestny cavo pri otazke kolko je to kilometrov na hranicu cez hory vyplesti oci a nevie sa vynacudovat, popri tom pozera, ci mame na motorkach snezne retaze, tak sme usudili, ze mudrejsie bude hory obist cez Ulan Ude.

Bestuzhev - Spíme v miestnej Gostinici

Ulan ude sme prefrcali vonkajsim obchvatom, uz tu sa zacinali prve typicke znaky Mongolska ako sme neskor zistili, trosku vyprahnutejsia zem a typicke pomniky resp symboly mongolska len tak leziace v strede plane. Pri zastavke pred mestom sme sa zhodli, ze ak nebudeme stigat do najblizsieho mesta Bestuzhev, skusime niekde zakempovat. Nakoniec, kedze slnko svietilo dost dlho sme dofrcali do Bestuzheva. Mierne nas prekvapilo, ze v miiestnej asi jedinej gastinici su zaroven dve zurky v plnom prude a okrem deti a maciek boli vsetcia na mol. V takom stave vidiac piatich motorkarov sa nam v tom momente ako sme zastali pred ubytovnou 29 kategorie snazilo naskakat na motorky asi 25 ludi a popri tom sa vsetci fotili, kde tu sa vyskytol tipek, ktory neviem akym sposobom (sak teda ma len dve ruky) fotil a natacal asi na 5 aparatov. nuz ale iny kraj, iny mrav. Motorky sme odparkovali na platene parkovisko asi kilometer od gastinice, kde strazili asi 4 tipci nie v insom stave ako fesaci zo zurky a za 70 rublov nam prenocovali masiny. To sme sme ich uzamykali asi na 50 zamkov a keby som mal so sebou bednu kanagomu tak ich asi aj prilepime o stenu asi nemusim pisat. Vecer sme zakoncili vypitim par flasticiek vodky Baikal (mimochodom velmi dobra vodka) pred gastinicoj v druznom rozhovore s domacimi. Asi nebude nikomu divne, ze s kolegom Franom sme sli spat niekedy okolo pol tretej ;-) Rano sme vyrazali skoro, resp chceli sme ale pri baleni sa na motorky sa Misovi, ktory ked sa balime chodi z izby vzdy ovesany ako vianocny stromcek stala nemila vec. Nieco mu ukradli miestny fesaci a tu prichadza druha kvizova otazka: CO UKRADLI MISOVI MIESTNI JANOSICI? odpovede klasicky do diskusie, prvy kto uhadne vyhrava.


Deň 10, 30. 5. 2009

Kjachta - ranajky pred rusko-mongolskou hranicou

Do Kjachty sa dostavame okolo 11tej miestneho casu. Kedze mne uz pri odchode z Bestuzheva zacala svietit rezerva a v bandaske som mal este 5 litrov benzinu, skusil som co da LC8icka na rezervu. Snad keby som nesiel cast cesty v stupackach vdaka vymolom na asfalte ala epilepticky krtko, mozno by som to dokazal az na pumpu v kjachte, ale tesne pred dedinou dosli aj vypary. Nastastie to na pumpu v dedine bolo uz len dolu kopcom, takze zotrvacnosotu typu Fero minuly rok na ukrajine som sa dosuchtal az na pumpu. Tankovali sme vsetcia ale uz len 92ku benzin. Potom sme supli ranajky a hajde na hranicu.

Rusko Mongolská hranica

Na Ruskej hranici sme boli vyybaveny neporovnatelne ochotnejsie ako pri vstupe, cakali sme ale ze mongolska bude este jednoduchsia. To sme ale netusili, ze sa nachodime podobne ako ked pavuk svoje siete tka, skratka v jednej miestnosti asi 10 okienok a nie ze postupne od jedneho k druhemu (sice ani tomu by som nechapal, preco teda neodbavit vsetko v jednom, ale mame skusenosti z Ukrajiny), ale cik cak od prveho k tretimu, potom naspat k brane, potom naspat k stvrtemu, odtial k siedmemu, potom spravit kopie a tie dat k stvrtemu aby pri siestom mi dali peciatku pre druhe... no skratka motanica ako slak, ale o pol druhej sme boli vybaveni, pockali sme si az kym otvoria o druhej banku, kde sme zamenili miestne ultrgrose a hor sa v Mangoliu. Asi 50 metrov za branou hranice nas stopol hned policajt, nastastie len preto, aby sme si v okienku kupili zelen karty, co sme vybavili rychlo a vydali sme sa na 360km cestu do Ulaanbaataru. Pocasie nadherne, 30 stupnov. Cestu sme si riadne uzili, krajina je nadherna, vyzera neskutocne obrovska.

Mongolsko - nase prve mongolske jedlo a stretnutie s domacimi

V suchbatare hned za hranicou sme nenasli ziadnu restiku po ceste tak sme sa najedli tu, prvy stret s baraninou, celkom sa dalo...

Mongolsko - Slane jazero

Tu sme museli zastavit, to asi uznate sami...

Tabula Ulaanbaatar

A konecne cca okolo deviatej sme dorazili do UB, povodnre sme mali spat u Sergia, znameho to tipka, ktory ubytovava cechov za smiesne peniaze, ale kedze sme tam nikoho nenasli, Maros zavolal znamemu, ktory nas ochotne zaviedol na na slusny hotel www.mika.mn kde sa momentalne nachadzame. Zajtra sme chceli riesit dalsie Ruske viza, ale v panedelnik ani nerabotajut, takze to budeme musiet vybavit v utorok od 12.00. Zajtra si dame prehliadku mesta, navstevu ceskej restiky, vymena cestnych gum za stuple a rozne ine veci, aby sme v stredu mohli vyrazit do divociny. samozrejme sa pred odjazdom este ozveme ;-) Mimochodom, jaazdit v UB na motorke je asi cista samovrazda, len za dve hodky co sme tu sme videli asi 3 nazvime to tukesy a to som sa cudoval, ze ich nie je dalko viacej...


Deň 12, 1.6.2009

 Meníme cestné gumy za štuple niekde na periférii Ulaanbaataru

Ako som spomínal, rozhodli sme sa dnes pre viaceré aktivity typu nákup máp, vybavenie víz, výmena cestných gúm za štuple a podobné veci. Ale ako to už býva, človek mieni, pán Boh mení, fešáci v pondelok nepracovali, keďže bol deň detí a to by sa zrejme nehodilo, navyše v tento deň nikde nečapujú ani alkohol, takže pizzu večer sme zapíjali sódou resp mirindou, ale poďme na deň. Od rána sme začali riešiť, kde sa nachádza asi Mišov straténý doklad, ktorý mal byť v UB už v piatok. V českej reštike kam mal pôvodne prísť o ničom nevedeli a tak sme začali pátrať čo sa vlastne deje, nakoniec sme zistili, že chyba nie je v našom prijímači, ale nejakým spôsobom sa Mišov VP nachádza niekde na Filipínach, začali sme teda riešiť ako ho dostať do UB, tento proces stále trvá. Potom sme sa rozhodli, že napriek tomu, že sa nikde nepracuje, skúsime predsa len nájsť miesto, kde nám aspoň vymenia gumy. Pri hladaní sme navyše našli 95ku benzín a dotankovali. Hneď nato sa nám podarilo aj gumy poprezúvať. Trvalo to cca 4 hodiny, následne sme sa presunuli do reštiky, kde super varili, dali sme si nejaké grilované kuracie na terase a spokojne odfrčali na hotel. Večer ešte prechádzka mestom a pizza na večeru.

Deň 13, 1.6.2009

 Suchbatarovo námestie

Deň zasvetený ruským vízam, samozrejme prečo nie bez problémov, Šišo si totiž namiesto fotiek na víza zobral nejaké skrutky, ktoré verím, že sa raz zídu. Nie neriešiteľný problém samozrejme, vbehli sme do prvého fotografníctva a fotky spravili, Potom sme dali kávičku, navštívili obchod s mapami, myslím, že sme kúpili super mapy, veď uvidíme časom a hneď nato sme zbehli ešte do outdoor obchodu, s ktoým som komunikoval niekedy vo februári ohľadne GPS topo máp, vraj ich majú. Nakoniec vysvitlo, že za 30 euri by som kúpil world mapu, ktorá je voľne stiahnuteľná z webu, tak sme navštívili hneď vedľajšiu reštiku a dali si pivo čakajúc na druhú hodinu, kedy otvoria ruský konzulát. Tam sme naštastie boli vybavení veľmi rýchlo, nasledovalo fotenie na Suchbatarovom námestí a večer kľud na lôžku a balenie sa na ďalší deň. Víza totiž dostaneme až vo štvrtok, preto sme sa operatívne rozhodli na návštevu miestneho Tereldž parku, kam zajtra vyrazíme, navštívíme miestne termálne pramene, zakempujeme a vo štvrtok prídeme po víza a uháňame do Gobi. Je pol tretej ráno, ja sa idem pobaliť a Vy nás sledujte naďalej ;-)

Deň 16, 4.6.2009

Termovel team
Šišo v brode

Práve sedím v českej reštaurácii v UB, máme za sebou super včerajší deň, ktorý sme boli nútení pre menšiu nehodu a zároveň opravu jednej z motoriek predčasne ukončiť na tejto GPS pozícii. V tejto súvislosti posielame ďalšiu anketovú otázku: ČO SA STALO JEDNEJ Z MOTORIEK PO PÁDE V BRODE? upresním len, že práve sme sa dohodli s Firmou Fajka, s.r.o., že venuje ceny do anketovej súťaže, presne to Awia popíše neskôr, ale k včerajšiemu dňu. Začali sme v UB, že teda vybehneme do Tereldžu. Podľa mapy to bola naasledujúca odbočka za UB, ktorú sme netrafili ani na piaty krát a tak sme sa vydali najbližším údolím podľa smeru v GPS. To, že sme si urobili obchádzku ale vyvážila krajina, šotoliny a brody, ktoré sme prešli. Nasleduje ďalšia anketová otázka: KTO SA PRVÝ S MOTORKOU VYKÚPAL NECHTIAC V BRODE? Nakoniec sme chtiac nechtiac zakempovali asi okolo tretej poobede. Postupne sa na nás prišlo pozrieť páar mongolov z okoloia, ktorí boli neskutočne pohostinní, doniesli nám ochutnať kumys a tvaroh a večer ešte dobehli pozrieť k ohňu, veľmi milí všetcia. Teraz akurát Mišo s Marošom prišli z ruskej ambasády, ktorá je neďaleko a priniesli pasy s ruskými vízami, dopijeme kávičku a kolu a fičíme konečne do Gobi. Dúfam, že fotky potešia, hneď ako sa bude dať posielame ďalšie a samozrejme ak niekto uhádne aj anketové otázky, hneď posielame dôkazový materiál. Pripomínam ešte, že druhá anketová otázka stale nemá správnu odpoveď: ČO UKRADLI MIŠOVI MIESTNI JÁNOŠÍCI? takže skúšajte ďalej... My sa ozveme hneď ako sa najbližšie bude dať. Dovi

18.30 hod: Status tripu: dva odlomené luxusné Wunderlich blatníky, jeden vytečený predný tlmič

Tieto veci už nebudeme dáva do ankiet, lebo by sme nestihali zháňať sponzorov na ceny, takže skúsime nejakú vedomostnú, napríklad: AKO SA POVIE PO MONGOLSKY "ČAU" SLENGOVO, je to zhodné s jedným našim slovom, pomôcky: zajac, kôň, krava, leto, milovanie. Dnes máme za sebou cca 120km po piesku na ceste do Gobi, chalani, ktorí boli minulý rok na Kryme na Arabatskej strelke si to vedia presne predstaviť, je to to isté, akurát x-krát dlhšie a x-krát široké. Spíme prvý krát v klasických jurtách.

Deň 16, Piatok 5.6.2009

6:20: Vyrážame na cestu, najbližšie mesto, kde budeme ranajkovať, Erdenedalay, máme vzdialené 140km. Cesta tam je jedna luxusná šotolina. do mesta dorážame o pol jedenástej, dávame si na raňajky vajíčka, čo nám dalo ale dosť práce vysvetliť tunajším šogunom, keďže nehovoria inak ako mongolsky. Po raňajkách sa cca o pol dvanastej púšťame ďalej. Pred mestom ešte Maroš pokladá motorku prvýkrát (preto prvý, lebo dnes toho bolo viac), za mestom sa ukladá do piesku ako na pláži v Kostarike aj Francúz, no a potom zase Maroš a Maroš a Maroš... nakoniec sa uznášame asi po 10km že to takto smerom dole nemá význam a vyberáme sa na severozápad, aby sme zajtra dosiahli chovsgolský vodopád. Večer spíme v dedine Bayan Ondor, kam sme sa dostali metódou pokus-omyl. Jediný dobrý ukazateľ smeru sú zrejme tunajší típci v jurtách, už len keby sme vedeli mongolsky, lebo všetcia sú straašne milí a na všetko súhlasne prikyvujú ;-) Inak v dzedzine je mimoriadna kosa, asi 6 stupňov a poriadny vetrisko, ešte že spíme v miestnej asi škôlke, čo sme tiež dohadovali dlhšie kým sa to stretlo s pochopením. Okrem toho nás ešte kontroluje miestna polícia, kde jej miestny šéf za asistencie mongolského archeológa tlmočiaceho do angličtiny nakoniec navrhuje, aby sme si motorky schovali u neho v garáži, pretože kadečo sa môže prihodiť. Jeho dom je vzdialený asi 500m a keďže nám motorky sľúbil dať do garáže na noc, súhlasne prikyvujeme.

Deň 17, Sobota 6.6.2009

Budíme sa okolo siedmej ráno, kávička, balenie, o ôsmej prejdeme pešo k šéfovi polície po motorky, balíme sa a okolo pol deviatej sme pripravení. Po dlhšom bezvýslednom čakaní na babenku, ktorej by som odovzdal kľúče od škôlky som sa rozhodol ich vráti šéfovi polície spolu s darčekmi pre deti a o deviatej už uháňame za silného vetra smer Arvayheer, kde obedujeme okolo druhej poobede. Cestou nás zdrží v podstate len fotenie a Mišov zle vyzerajúci pád, kedy chalan inšpirujúc sa medveďom z cirkusu nezvláda jazdu na prednom kolese v asi 80km rýchlosti, následným podľa vlastných slov "SALTOM MORTALE" v duete so svojou motorkou končí niekde v trávičke bez záverečnej klaňačky. Všetko je nakoniec v pohode a môžeme pokračovať. Nebol to tento deň jediný pád. Viackrát sme brodili, prechádzali sme blatom, kameňmi ba dokonca snehom cez sedlo smerom k orchonskému vodopádu. to, čo na začiatku vyzeralo na asi pol dňovú jazdu skončilo okolo desiatej večer príchodom do jurtového kempu pri vodopáde. Viackrát sme dvíhali Maroša, ktorému to tento deň nešlo. Asi aj preto sme sa rozhodli, že dáme deň voľna, ktorý využijeme na oddych a na technické doladenie motoriek. Po príchode do kempu nás celkom prekvapila čeština a slovenčina z vedľajšej jurty. Jednoducho tri babenky na výlete v Mongolsku, tak sme hneď čo to popili a pokecali, spať sme šli tuším okolo druhej ráno...

Deň 18, Nedeľa 7.6.2009

Ráno sa budím okolo pol deviatej. Otvorím dvere od jurty reku idem si uľaviť a nasleduje ohromujúci pohľad. Naše motorky sú komplet pod snehom. Za noc napadlo asi 10cm. Kým Francúz s Mišom a Marošom dávajú dokkopy ich motorky, my so Šišom sa rozhodujeme na menšiu prechádzku do miestneho univermagu, ktorý je vzdialený podľa domáceho 2km smerom na východ a trochu vpravo. Po hoďke pešo prichádzame k pár jurtám a domom, kde nám miestny típek otvára búdu. Chvalabohu boli s nami aj dievčatá z vedľajšej jurty. Jedna z nich hovorila mongolsky, tak nám poprekladala čo sme chceli. V konečnom dôsledku by to ani nebol problém. V obchode mali asi 15 vecí, z toho 5 hygienyckých potrieb, nejaké cukríky a malinovky z roku 7. Kúpili sme teda tekutiny (vodka, minerálka) a šli späť. Poobede sme ešte Marošovi prebaľovali motorku, vyhodili z nej kopec nepotrebných vecí, ktorým sa domáci potešili a večer sme si dali kultúrny večer s gitarou a baby nám navarili špagety. Spať sme šli asi okolo dvanástej, načo Šišo tak rozhajcoval kachle v jurte, že mne roztavilo pravú čižmu, ktorú som mal asi pol metra od nich. V jurte bolo také teplo, že po 15 minútach som bol komplet prepotený a chalani detto. Tieklo zo mňa ako z naplno pustenej infúzky.

Deň 19, Pondelok, 8.6.2009

Z kempu odchádzame okolo deviatej ráno, smer Charchorin (Karakorum). Prechádzame nádhernou krajinou, pred Karakorumom dávame ešte celkom veľký brod a o druhej prichádzame na miesto, kde sa nachádza najstarši budhistický kláštor v Mongolsku (GPS1). Dávame obed, potom prehliadku kláštora kde miestna sprevádzačka chalanom mierne znechucuje aj budhizmus a okolo štvrtej sa púšťame smerom na Tsesterleg. Mala to by asfaltka ale už po pár kilometroch sa mení na hlinu resp tvrdý piesok, ale nie prreto, že by tam nebolaq cesta ale preto, že ju práve robia, čo moc asi nepotešilo Maroša, ktorý sa tešil na asfaltku. Pred mestom nás stihne ešte kompletne premočiť dážď s krúpami. Spíme podľa bedekra v luxusnom hoteli (GPS2, 44881km), kde teplú vodu púšťajú o deviatej večer, ale zrejme neotočili úplne kohútikom, keďže mne iba kvapká a chalanom vobec netečie. Po návšteve miestneho kaderníckeho salóna, po ktorom vyzeráme všetcia ako zájazd z onkológie ešte vybehneme na miestnu diskotéku sa trošku odreagovať, s Mišom a Šišom dáme nejaké tanečky a o druhej tuším sme naspäť a do hajan.

Deň 20, Utorok 9.6.2009 - Tsetserleg - stanovacka niekde za Erdenemandal

Ja teraz dopisujem posledné veci, chalani išli do mesta nakúpi nejaké potrebné veci a dnes by sme sa chceli dostať na 5 riek, čo je cca 250km od Tsetserlegu, hneď ako sa bude dať sa zase ozveme.

Chalani nakupuju v Tsetserlegu

Z Tsetserlegu sa nám dari vymotať asi až okolo poldruhej poobede, chalani ráno vybehli do mesta nakúpiť nejaké potrebne veci na motorky a na jedenie a ja sa snažím cele doobedie dokoncit predošlý mail a nasledne ho poslat, co je ale celkom velky problem. Dcera sefa hotela je ale velmi ochotna a navyse hovori anglicky a prepusta mi otcovu kancelariu aby som mohol mail odoslat. To som ale netusil, ze v kancli je len dial-up pripojenie (hold sme trošku ďalej...) a tak musim mail preposlat cez internet na ich kompjutri z roku 27. Tu nastava dalsi problem a to ten, ze stranky mi nacitava len v mongolcine, to je jedno ake a tak kedze pisem s diakritikou preposielam totalne hieroglify ale cas tlaci, tak dufam, ze to Awia a spol nejako rozlustili. Davame obed este na hoteli a ficime smer Erdenemandal.

Kempujeme za Erdenemendalom

Po ceste ale Maros nabieha na kopku hliny na moste a bravurnym saltom konciacim v garade zozina nase standing ovation v stupackach. Po chvilke jazdy ale Marosovi zacina skapinat motorka. Kym chalani zistia, ze sa jedna o nejake cidlo ubieha cca pol hodka, cidlo vymenia a pokracujeme dalej. Prechadzame nadhernymi sotolinami a planami. Mongolsko je skratka nadherne, navyse nam super vyslo pocasie a tak v Erdenemandali nakupujeme chleba, sproty a vodku a ideme zakempovat niekde za mesto. Siso nachadza pekny flek v meandri riecky a Miso zacina krmit mieste vodne komare, pretoze v tom potociku ryby urcite nie su na jeho velke sklamanie. Nakoniec sa natlacime sprotmi s cibulou, rozlozime ohnik a kedze sa strasne skosilo, lihame do stanov.

Deň 21, Streda 10.6.2009 - Stanovy kemp - Moron

Zaujem o nase motorky bol velky
Jargalant

Rano sa prebudzame do krasneho dna, ani oblacik na oblohe, davame kaficko, zbalime stany a o nejakej pol desiatej uz sedime na motorkach smer Chovsgolske jazero, po asi 40km prichadzame do mestecka Jargalant, kde si v miestnej kaviarnicke, ktoru nam domaci otvoril len pre nas davame nase klasicke ranajky, vajicka a kavu. Prichod piatich velkych motoriek vzbudil v meste dost velky zaujem a tak za chvilku okolo nas sedi asi 15 mongolov a daleko viac ich je vonku pri motorkach. Ked sa dozvedia, ze sa chystame ku Chovsgolskemu jazeru cez sutok Piatich Riek, kde si konecne Miso chcel splnit svoj velky sen a chytit okrem nadchy a danovej kontroly aj nejaku rybu, vsetci sa tvaria prekvapene a tvrdia, ze cestou, ktorou chceme ist urcite neprejdeme, pretoze rieky su rozvodnene a teda potrebujeme urobit obchadzku. To uz tych 15 mongolov vratane zien a miestneho serifa sedi nad nasou mapu a laboruju nad latinku, ktoru nevedia citat, nad mapu, ze co na nej vlastne je a nad tym, aku cestu pre nas najlepsiu vybrat. Je to inak celkom zaujimave ked sa dohovaraju dvaja, ktori si vobec nerozumeju. Nakoniec asi po pol hodke vyberame rukami nohami trasu, na ktorej sice prechadzame jednu z riek ale na kompe.

Miestna ucitelnica gavarit pa rusky a tak ju fesaci v zavere boja dosikuju ako na panske, aby nam odtlmocila, ze o co vlastne ide a ze by bolo vhodne si vziat sprievodcu a ten nas tam odprevadi. Suhlasime. Cavo na cisnkej hrkalke ochotne suhlasi a bezi po nejake veci, potom na pumpu a spolu vyrazame naspat po ceste ktorou sme prisli. Cestou brodime zopar mensich brodov, ideme lesom, planami, udoliami a asi po dvoch hodkach sa za dost velkeho tepla, tusim chalani do vysielaciek vraveli nieco o 31 stupnoch dostavame ku kompe. Fesaci, ktorych tam je asi 10 (neveim sice preco, lebo vyzerali ze naposledy viezli Dzingischana, ked isiel dobit zapad...) nas ochotne prevezu na druhu stranu a tu si konecne davame oddych pri rieke, kde sa okupeme a Miso konecne vytahuje svoju luxusnu udicu samochytku a zacina lovit. Po asi hodine ked chytil iba svoje vlastne tricko ako nahadzoval hacik, sme sa zhodli, ze by bolo nacim pohnut sa dalej, nech sa dostaneme k jazeru.

Cestou prechadzame jedno sedlo s dost strmym lesnym zrazom, asi zatial najtazsi usek celeho Mongolska a uhaname na Moron, pretoze v dialke sa zbiehaju mraky. Do Moronu sa dostavame za obcasnej prehanky okolo siedmej vecer, tankujeme a usudzujeme, ze prespime v hoteli a zajtra si dame cely den ak nie dva pri Chovsgolskom jazere, ktore je od nas vzdialene cca 100km. Potrebujeme zrelaxovat a preliecit par dalsich modrin ;-) Snad sa mi zajtra rano podari najst internet kafe, kde odoslem tento mail, ak to citate, podarilo sa ;-)

Deň 22, Štvrtok 11.6.2009 - Moron - Chovsgolske jazero

Chovsgolske jazero rano

Z hotela Flower v Morone odchádzame po dosť lacných, ale zato výborných raňajkách v hoteli okolo deviatej ráno. Potrebujem ešte zbehnúť do Internet kafe, ktoré je v budove telekomu vo vedľajšej ulici a do banky. Potrebujeme ešte s Francuzom vybrať cash. V prvej banke (XanBank) sa nám to nedarí, ani v druhej ba dokonca mne ani v tretej, keďže mám nastavený limit zrejme nižší cez pos terminál a v banke vedia vydať cash len tak. Preto ma babenka posiela do miestneho supermarketu, kde je bankomat. Mišo ešte nakupuje minerálky a nejaké snickers tyčinky na cestu a konečne sa pohýňame. Pred sebou mame cca 100km. Cestu k jazeru by som zaradil k lepším šotolinám. K jazeru prichádzame okolo jednej poobede, mne sa ešte cestou podarí oprieť motorku o breh v riečisti, našťastie vyschnutom. Sú tu ale celkom slušné šutre. Jazero Chovsgol nás dosť očarilo, je to obrovská vodná plocha. Nachádzame jurtovy kemp a rozhodujeme sa tu ostať celý ďalší deň. Ten venujeme rybárčeniu a dolaďovaniu motoriek. Večer pre nás zorganizuje miestna vedúca hovoriaca A LITTLE ENGLIS diskotéku v hlavnom dome, kde je kvôli nám asi 10 mongolov a chcú od nás aby sme im zatancovali. Keďže sme si správne nakúpili po príchode k chovsgolu zásoby vodky, moc nás netreba pobádať a za chvíľočku už trsáme za zvuku kvíliacej asi emgetonky z namakanej nazval by som to "burza stereo veže". Navyše musíme rýchlo odtancovať svoje sóla, pretože o pol dvanástej vypínajú agregát, takže sa natriasame čo to dá. Keď vypnú elektriku, fešáci s herečkami nás ešte volajú na mini disco okolo ich auta, ale to už je vonku taká kosa, že zaliezame do jurty a úprimne povedané ani neviem ako sme zaspali...

Deň 23, Piatok 12.6.2009 - Chovsgol - voľný deň

Vstávame okolo pol deviatej. Mišo pri včerajšom browsovani okolia jazera na motorke, kde hľadal najvhodnejší flek odkiaľ nahodiť návnadu aby chytil miestnu kosatku, našiel nejakého fešiho, ktorý nám dnes požičiava čln aby sme sa mohli odviezť do stredu jazera a tam nech si chalan splní svoj detsky sen. Neboli sme na jazere ani 30 minút, keď nás z neho odohnala menšia prietrž. Samozrejme Mišo tentokrát nechytil ani vlastne tričko. Poobede ale vybehol na motorke na začiatok jazera, kde je rieka v ktorej by to malo isť. My sme sa zatiaľ venovali motorkám a dali sme menšiu inštruktáž Marošovi ako jazdiť v teréne. Večer nás navštívili ešte domáce, ktoré nám zaspievali par tradičných pesničiek a my pašli spať.

Deň 24, Sobota 13.6.2009 - Chovsgol - Stanovy kemp

Archeologicky z Tjb Zland

Vymotávame sa neskoršie ako obvykle, raňajkujeme ešte pri chovsgolskom jazere nejaké mŕtve barany a vydávame sa smer Moron a odtiaľ na západ popri rieke napravo. Po asi 35km nám však dve mladé archeologičky z Nového Zélandu, ktoré kempujú pri rieke so skupinou Mongolov okrem machrovania že našli nejaké kosti mladej babenky staré 3500 rokov pretlmočia, že vraj na pravej časti rieky nie je žiadny prechod a že sa teda musíme vrátiť naspäť do Moronu, tam prejsť cez most a po ľavej strane môžeme pokračovať. Nuž sa vydávame naspäť do Moronu, to už je tretí kráť za tri dni čo ho navštevujeme. Dávam tam obed v hoteli, v ktorom sme spali a vydávame sa na ľavú stranu rieky. Cesta je nádherná a večer končíme pri rieke v stanovom kempe. Tu sa konečne Mišovi darí chytiť prvý pstruh a tak sa honosne všetci kŕmime. No kŕmime, ochutnali sme každý štipku, lebo zas až taký veľký nebol, ale aj to je úspech po tom ako som videl že Mišo ma ako návnadu napichnutú na háčik žabu...

Deň 25, Nedeľa 14.6.2009 - Stanovy kemp - križovatka Tosoncengel, Uliastaj

Zo stanového kempu vyrážame o ôsmej, lebo chceme prejsť čo najďalej smer Uliastaj. Zase prechádzame peknou krajinkou, ale kde tu už začína piesok, čo nás trosku spomaľuje. Okolo poobedia sa dostávame na križovatku Tosoncengel, Uliastaj a dávame si celkom unavení kávičku. Asi po hodke čo chceme vyraziť sa v diaľke strháva piesočná búrka, ktorá sa valí priamo na nás. Francúz, ktorý vyštartoval ako prvý za chvíľku hlási do vysielačky, že či radšej nepočkáme, na čo my súhlasne vsetcia prikyvujeme. Piesočná búrka trvala asi 20 minút, prečkali sme ju v bude. Po búrke začalo hneď pršať a tak sme sa rozhodli, že prespime s domácimi v jednej izbe v tejto bude a navyše sme sa rozhodli, že nepôjdeme dole smer Uliastaj, ale že to strihneme na západ, smer teple pramene pri jazere Hyargas Nur. Hlavne sme dúfali, že sa ráno zlepší počasie...

Deň 26, Pondelok 15.6.2009 - Križovatka - Hyargas Nur

...nezlepšilo sa, odchádzame ráno o ôsmej v daždi po mokrom piesku asi 80km. Dávame raňajky v dedinke kde sa stáva sefkucharom Šišo. To jednoducho preto, lebo sme nechceli riskovať, že nám do jedla zamiešajú baraninu. Kuchtí v reštike štyri mäsové konzervy s cibuľkou. Až potom sme zistili, že sme v miestnych potravinách kúpili konzervy, na ktorých síce bola krava ale mäso bolo sójové. Nevadí. Po odchode sa nám púšťajú z neba krúpy so snehom, navyše Mišo dostáva defekt, takže tento opravujeme niekde v kopcoch. Popredu je Maroš s Francuzom a Francúz chytá presne taký istý defekt ako Mišo, takže kým nás čakajú opravuje ho aj on. V princípe sa nám cely deň strieda dážď so slnkom. Mne navyše asi 25km pred ďalšou dedinou dochádza benzín, takže čakám niekde na lúke, kým sa vráti Mišo s plnou bandaskou. Ten zase cestou ku mne padá vo vyschnutej slanej kaluži a nevie zdvihnúť motorku, je odo mňa asi 8km a hlási mi cez vysielačku čo sa deje. Nakoniec mu ju pomáhajú zdvihnúť nejaké deti na koňoch. Prichádza komplet od soli ale teda dolievame benzín a pokračujeme do dedinky, kde čakajú chalani, ktorí zatiaľ stretli dvoch Nemcov na bavorakoch cestujúcich na východ. Vraj budú na cestách 4 mesiace. V miestnej reštike sa najeme a pokračujeme smer jazero Hyargas Nur, kde by mali byt teplé pramene. Keďže ideme na západ, slnko nám svieti priamo do oči, cestu si ale užívame na štýl Dakaru kedy miestami s Francuzom pálime vedľa seba po sotolinach okolo 120. K hotelu pri teplých prameňoch prichádzame už za šera resp. za tmy, kde sa dozvedáme, že žiadne teple pramene tam nie sú ba dokonca na hoteli ani netečie voda, vraj sa mame umyť na dvore. Opäť záujem Mongolov o naše motorky. Na večeru však dostávame exkluzívnu šťuku, vypijeme vodku, ktorú sme kúpili v poslednej dedine a ideme dosť unavení spať, keďže sme spravili okolo 400km.

Deň 27, Utorok 16.6.2009 - Hyargas Nur - Chovd

Tento deň by som nazval dobrodružno-skupinkový. Po odchode z hotela sa púšťame pieskovou planinou smer Chovd. Po asi 30km sa však strácame v skupinkách Francúz + Maroš, druhá skupinka je Mišo sám a tretia Siso so mnou. Každý sme nejakým spôsobom vypálili inou cestou, ale dobrým smerom. Keď sa hlásime jeden druhému netušíme že Mišo je 20km od nás a my od Maroša s Francuzom 13km. Dohadujeme sa, že sa stretneme v dedinke Olgi, kde majú najbližšie Francúzovci. My so Šišom vzdušnou čiarou 19km. Keďže sa nám ale cez dosť hlboký piesok nedarí odbočiť a hlavne sa neodvážime odbočiť do púšte kde nevieme čo nás čaká pokračujeme ďalej s tým že sa stretneme niekde na križovatke kde sa cesty križujú. To ale Francúz s Marošom už sedia v Olgi a čakajú na nás. Mišo je nevedno kde. Pôvodne sme mysleli, že je s nimi, Francúz zase myslel, že je s nami, Mišo si zase myslel, že ho hľadáme, no sodoma gomora... Nakoniec sme so Šišom dorazili až pred Chovd, kde sme chytili signál a hneď sme poslali správu chalanom, že už sme skoro v Chovde, nech na nás nečakajú. Len pre info, hovoríme o vzdialenosti cca 70km. Dorazili sme so Šišom do Chovdu, kde sme museli tankovať 80-ku benzín, keďže mne skapala motorka niekde v hore zase, ale našťastie bandasku som mal plnú tak som dolial a Šišo pre istotu tiež. Ubytovali sme sa a čakáme na chalanov. Asi po dvoch hodkach zachrčí vysielačka. Maroš sa pýta kde sme, tak si vydýchneme so Šišom a pýtam sa či mame objednať jedlo pre nich. Samozrejme že áno tak objednávam tri porcie. Prekvapuje ma, že Mišo nie je s nimi keď prichádzajú, tak sa pýtam kde je a Francúz na to, že myslel že je s nami. Tu ma chytila mierna panika. Vravím si sak keď chalan padne v tom piesku ani nezdvihne motorku. Rozhodujeme s teda že čo ďalej, či ideme poňho alebo čo spravíme keď v tom zazvoní vysielačka, Mišo zisťuje kde sme. Vybieham z hotela a navigujem ho smerom k nám. Chalan chytil cestou 11 defektov, koleso mal ako sitko, nestíhal to lepiť, kým nás hľadal navyše mu došiel benzín ako križoval miesta kde by sme mohli byt, takže mal z tohto dna asi najväčšie dorodruzstvo. Pri prredstave, že kempuje niekde medzi mŕtvymi ťavami chytala panika aj jeho. Na počesť toho, že sme sa nakoniec vsetcia stretli v Chovde sme večer zaparili na miestnej diskotéke s nejakou dzingis vodkou a ani neviem kedy sme šli spať.

Deň 28, Streda 17.6.2009 - Chovd

Chalani ešte včera večer lepili Mišove defekty a nechali to odstáť celu noc s tým, že ráno uvidíme ako je na tom pneumatika. Keď som ho ráno videl vychádzať z garáže pneumatiku kotúľajúc pred sebou, hneď som vedel, že sa nemusíme tak skoro baliť. Mišo s Francúzom brali pneumatiku taxíkom do miestneho pneuservisu, načo som ja aspoň v kľude mohol dopísať predošlé tri dni. Za chvíľku sa vrátili, že to tam nechali, že to chalan spraví. Keď šli po pneumatiku naspäť, zistili, že to nie je dobre, tak Mišo zobral moju náhradnú dušu, že ju teda dajú dnu. Tuto ale feši v servise prerazil pri nasadzovaní, tak ju potom zase lepil a kým bola pneumatika hotová, bolo tuším poobede. Zhodli sme sa, že bude rozumnejšie ostať v Chovde a pôvodných cca 200km nahradiť návštevou miestneho bazáru. Večer sme ešte zadelili miestnu diskotéku a potom sup spať, lebo ráno sme vyrážali skoro.

P.S. Laure prajeme všetko najlepšie k 18ke, skorej sa bohužiaľ nedalo ;-)

Deň 29, Streda 18.6.2009 - Chovd - Olgi

Vyrážame ráno cca okolo deviatej po luxusných raňajkách (super omeleta, kým som babám vysvetlil, že chceme 5 omeliet každú zo 4 vajec, trvalo to asi pol hoďku) a vydávame sa takou polo pieskovou šotolinou smerom na severovýchod. Po asi 50 km začínam cítiť mierne prešmykovanie spojky. Po 100km dávame čajík niekde v altaji v miestnom kazašskom bare, kde šmýkanie spomínam, ale vravíme si že to môže byt buď tým, že mam trochu vykrivenú páčku, ktorá dosadá na kryty rúk a teda pokračujeme ďalej. Po ďalších 50 km už cítim, že to nie je dobré, spojka prešmykuje stále viac a viac až nakoniec asi 50km pred Olgi mi už motorka nechce ťahať vôbec. Ukladáme ju teda nabok a spojka ide von, vyberáme lamely a meditujeme že čo a ako. Po hodine vôľam do KTM BB, kde mi technik ako prvé vraví, že to môže byt aj olejom, ktorý som menil, keďže to nebol motorex a rôzne ďalšie veci. Ten olej najprv napadol aj Šiša. Skúšame teda vypustiť časť nového a dolievame minerálnym od chalanov, ale nepomáha nič, takže po 4 hodinách rozoberania a skladania nakoniec Mišo vyťahuje asi 4metrove lano a luxusne ma ťahá po štrkových rigoloch až do Olgi. Tu už medzitým Francúz našiel ubytko v hoteli a keďže sme aj tak chceli ostať v Olgi jeden deň, plánujeme zajtrajší deň. Internet, miestny bazár, kde by sme vedeli kúpiť komponenty na medzičasom navrhovane Šišove riešenie spojiť medzikruzky s lamelami, takže by som v podstate nepoužíval spojku a radil bez nej. To už riešime v luxusnej tureckej reštaurácii, kde si dávame po dlhom čase iné mäso ako baranie, kebab a rozplývame sa nad nim. Okrem toho začínam riešiť poslanie nových lamiel najlepšie do Novosibirska. Maroš kontaktuje ruskú konzulku, ktorá nám pomohla aj pri nakladaní motoriek do vlaku v Moskve, pretože sa nám zdá ryhlejsie kúpiť komponenty v Moskve a poslať ich vlakom do Novosibirska ako posielať cez UPS, CO trvá min 4 dni. Ja kontaktujem sestru, ktorá zisťuje situáciu s lamelami na Slovensku.

Deň 30, Štvrtok 19.6.2009 - Olgi

Ráno sa okolo deviatej vyberáme na internet, kde mi do mailu poslal technik z KTM BB zoznam dielov a ich kódy, aby konzulka v Rusku vedela čo má vlastne zháňať, mail jej preposielam a my sa vyberáme na trh alebo bazár. Tento však otvárajú až o jedenastej a tak raňajkujeme znovu v tureckej restike. Pred ňou nás odchytí miestny tipek, ktorý nám ponuka jednodnovy trip po okolí, vraj nám ukáže nejaké skulptúry pokreslene nejakymmi džingischánovými hieroglyfmi, tak sa nechávame nakoniec ukecat, že nech príde poobede do hotela a predebatime to s chalanmi. Niečo po jedenastej už browsujeme miestnym bazárom a skúmame rôzne čínske a ruské vychytavky. Je pravda, že na týchto bazároch sa dá zohnať od ihly až po lokomotívu asi všetko (okrem lamiel do KTM) a tak kupujeme vŕtačku, vrtáky a dva veľké šróby, ktorým prevrtame lamely spojíme s medzikruzkami. Z bazáru rovno na hotel a Šišo začína s vŕtacími prácami. Spolu s Francúzom merajú a vŕtajú až sú nakoniec lamely s medzikruzkami luxusne spojene. Ideme teda do garáže nasadzovať, po hodnej chvíľke, kedy aj polmilimetrove výchylky boli veľa nakoniec lamely osádzame a skúšame ako to funguje. A ono to funguje!

V tej chvíli sa dozvedáme cez SMSku od konzulky s Moskvy, že situácia s lamelami nie je ružová a tak Maroš zisťuje či ma synov v BA a či by vedeli skúsiť pozrieť v Rakúsku (moja sestra už medzitým zistila, že na Slovensku lamely nie sú) Mladý Maroš je a zisťuje cez kamošku v Rakúsku, či ich vie zohnať, zatiaľ čo sestra vybavuje čo najrýchlejšie dopravenie UPS-kou do Novosibirska. Večer okolo piatej nášho času sa dozvedáme, že lamely sú, ale že ich nestihnú poslať v piatok ale že to urobia v pondelok hneď ráno. Ak ratám dopravu 4 dni, znamená to, že by sme museli v Novosibirsku minimálne 2 dni čakať, tak dávam poslať lamely do Omska, kde by sme mali byt cca za 4 dni. Dovtedy sa ešte zastaví miestny čávo a dohadujeme zajtrajší celodenný trip na ruskej Kačene. S pocitom dobre vykonanej práce si dávame dole v hotelovej reštike, ktorá sa po večeri mení na brutálne búšiacu diskotéku s dvom čašníčkami a asi 15 prázdnymi stolmi nejakú tu vodku na rozptýlenie... Spať ideme až keď nás vyženú asi okolo polnoci. Predtým ale príde nejaký Poliak, že s partičkou došli práve z Tashanty (prechod z Mongolska do Ruska) a že idú putesevstvovat smer Ulaanbaatar a ďalej na východ, skratka opačná trasa ako my.

Deň 31, Sobota 20.6.2009 - Okolie Olgi

8.30 mame pristavene auto a nastupujeme. Prvú pamiatku, ktorá mala byt asi po 15km od Olgi, nejaký šuter z rytinami, ktorý našla chalanova mama keď putovala s piatimi kravami z Olgi do jurty chalan nenašiel ani na tretom kopčeku sme teda nechali tak a so zmiešanými pocitmi čo teda vlastne uvidíme sa vydávame ďalej. Zanedlho chalan zastavuje pri kazašskej jurte, ktorá je viditeľne väčšia od Mongolskej. Vraj nás domáci pozývajú na malé občerstvenie. Ochutnávame miestne maslo, smotanu, chleba, syr a čaj. Všetko chutí skvelo, ale nechceme moc dráždiť tigra, lebo tuším sme nemali ani toaletak so sebou. Maroš ešte v závere boja mení svoj švajčiarsky nožík s domácim za žabiklácik s rúčkou s kozieho rohu a fičíme ďalej. Po 500 metroch zastavujeme, pri ďalšej jurte, kde býva šoférova mama. Tu pre zmenu koštujeme čerstvý biely jogurt, ktorý chuti znamenite. Mamka ešte nabalí syna asi s 50 litrami jogurtu pre celu rodinu a my medzitým odfrčíme par metrov späť pozrieť sa ako sa skladá jurta. Apropo, skúste si tipnut, koľko trvá dvom zručným ľuďom postavenie jurty. Po nafotení časti procedúry skladania sa posúvame zase o kúsok ďalej a dostávame sa k fešimu, ktorý sa honosí názvom EAGLE HUNTER (orlí lovec resp. lovec, ktorý loví s orlom).

Dozvedáme sa rôzne zaujímavé veci a v závere boja si v tradičnom kostýmčeku skúšame orla aj poťažkať na ruke. Myslím, že mal osem kilo a bola to samica. Fešáci používajú na lovenie iba samice, keďže tieto sú vraj väčšie ako samce. Pokračujeme teda ďalej a o ďalších cca 500m navštevujeme jurty, kde sa konajú pravé pytačky. Pohľad na miestne tetušky čistiace barani žalúdok nás až tak neuchváti ako vstup do luxusnej jurty, kde sú po zemi rozložené úplné švédske stoly. Nevideli sme síce ani ženícha ani nevestu, ale okoštovali sme z toho čo sa na zemi našlo plus za kaličte EAGLE HUNTERskej vodky. Ďalším presunom sa dostávame k akémusi pramienku vody a následne k baráčiku, kde ochutnávame pravé ťavie mlieko. Chuti niečo ako naše acidko. Fešáci nám chceli ukázať aj ako sa doja ťavy, ale keďže tieto boli niekde na paši a nám sa do večera čakať nechcelo, vydali sme sa ďalej. Ďalšie dve veci čo sme videli stoja za zmienku, jeden kameň vysoký asi meter, predstavoval fešáka CO drží tuším vázu, alebo šálku. Druhy, trochen menší už držal nejakú šabľu či čo. Nebudem komentovať Francúza... Posledných cca 35km sme sa dohrkali do Olgi. Na recepcii mi šofér dáva ešte adresu, aby som mu poslal nejaké fotky načo zbieha Franncuz zo schodov, že CO to ma znamenať že majú zbalené veci na posteliach. Zisťujem u šéfa hotela, že vraj im zajtra príde veľa hosti tak chalanov zbalili. Po vysvetlení, že zajtra ráno odchádzame nám ponuka najluxusnejšiu izbu v hoteli za cenu pôvodnej a tak súhlasíme. Po presťahovaní dávame ešte v tureckej restike večeru a večer zase dole v "búšiacej diskotéke" ešte poslednú Dzingis vodku na rozlúčku s Mongolskom. Zajtra totiž už vyrážame smer Rusko.

Deň 32, Nedeľa 21.6.2009 - Olgi - Mongolska hranica

Ráno vyrážame z Olgi okolo deviatej, tankujeme 92-ku za 1550 Tigrikov (cca 1USD) a vyrážame smer hranica. Najprv ideme asi 20km po asfalte, ktorý sa potom mení na sobolinu a pokračujeme hore až do nadmorskej výšky okolo 2400 mnm. Tam sa chalani obliekajú, pretože dole to vyzeralo celkom teplo ale hore sú už iba 4 stupne. Po zídení zo sedla ešte Maroš dá na zaver jeden pád v blate, ktorý ho stoji vyvrtnutý (chvalabohu nie zlomený) členok. My s Francúzom trosku popredu zase stretávame osamotenú 1200-ku Adventure a tak zastavujeme. Z chlapíka sa vykluje Richard z Anglicka, 43 rokov, ktorý je tu vraj s partičkou 4 ďalších + Land Rover, ktorá jazdi niekde v Altaji. Čudujeme sa, prečo nie je s nimi. Čakajúc na chalanov pokračujeme v konverzácii. Postupne vysvitá, že chalan ako boli v Gobi preletel v piesku cez motorku a natrhol si ramenný sval a fešáci ho nechali tak a odišli jazdiť ďalej. Richard ma zrejme dosť veľké bolesti utlmene dosť silnými liekmi. 20 min konverzácie nám stačí a berieme ho so sebou, keďže mame rovnakú cestu. Nechce isť už ďalej so svojou partičkou, ale uvažuje nad cestou domov cez Rusko. Tato sa zhoduje s našou. Jeho partička by mala pokračovať cez Kazachstan ďalej smer Turecko. Keď prídu chalani, pokračujeme asi 10 km na hranicu. Prichádzame o dvanástej a zisťujeme, že sivodna nerabotajut, nám nuzna padazdat do jutra. CO sa dá robiť, medzi asi 7 domcekami, 2 jurtami a asi 50 búdami si vyberáme jednu z dvoch júrt, resp. ani nie že vyberáme, ale inú možnosť nemáme. Kvôli nám presťahujú dvoch rusov, tiež čakajúcich na otvorenie hranice do vedľajšej jurty. Poobedie trávime miernym spánkom a kartami. S Mišom učíme chalanov ako sa hra šnaps. asi po hodke to nechávame tak a aby si zahral aj Francúz hráme faraóna. Kopec srandy pri ňom, Richard sa len usmieva. Hrať s nami však nechce, nevedno prečo. Večer si líhame okolo pol desiatej a domáca nám tak rozkúri kachle, že najbližšie tri hodiny sa nie že nedá spať ale pomaly ani dýchať v jurte. Nakoniec zaspávame.

Deň 33, Pondelok 22.6.2009 - Mongolská hranica - Ruska hranica - Kos Agac

Ráno sa budíme okolo šiestej, balíme veci, dáme kávičku a o ôsmej sa predbiehame v rade na hranici dopredu. Tipek z hranice nám totiž včera sľúbil, že nás pusti ako prvých. Oznamuje nám ale že hranicu otvárajú o deviatej, tak čakáme ďalšiu hodku. O deviatej sa začnú trúsiť prví pracovnici. Cavo, ktorý vyzerá ako šéf väznice z filmu LOCK UP na nás kričí, že sa mame postaviť do radu, tak sa tvárime nechápavo. Po chvíľke príde za nami s tým, že vyberá daň za prechod Mongolskom (4000 Tigrikov). Vypíše nám papieriky a keďže už nemáme ani Tigrik, Richard nám požičiava 500 rubľov za 5 motoriek. Následne nato nás pusta troch (Mišo, Francúz a ja) babenka na hranicu a chalani čakajú. Vybavenie formalít zase funguje ala pavučina asi hodku. Keď odchádzame, prichádzajú chalani na vybavovačku. My pokračujeme na rusku hranicu, ktorá je asi 20km. Tam zase trávime hodku a pol asi a keďže cez hranicu prechádza nejaká ruská ultra výprava s piatimi tipkami, ktorí si boli zajazdiť na koňoch niekde v Mongolsku vystrojuju im nenormálne privítanie ako keby Gorbacov došiel na Slavin, púšťajú nás rýchlo preč. Nato prichádzajú chalani. My sa snažíme hneď za hranicou nájsť nejakú restike, kde by sme ich počkali, ale nič tam nie je tak sa cez vysielačky dohadujeme, že ich počkáme v 50km vzdialenom Kos agaci v prvej restike. Tam vyberáme z bankomatu ruble a sadáme si do prvej KAFE budovy. Po 4 hodinách prichádzajú s tým, že zurka na hranici sa pretiahla z 20 minút na dve hodky + obedová prestávka. Usúdili sme, že nemá zmysel pokračovať ďalej a tak sme našli ubytko v miestnej gostinici, kde sa po nás dovalila ešte aj Richardova partička a po nej ešte dvaja poliaci iduci tiež z Mongolska. Tak sme večer supli zurku na hoteli a kecali o motorkach pri vodke a pive. Spať sme išli zase neviem kedy...

Deň 34, Utorok, 23.6.2009 - Kos Agac - motel niekde pri Gornoaltajsku

Z gostinice TRANZIT sa nám podarí vyraziť okolo deviatej a mame namierene smer Novosibirsk. Prehádzame cez rusky Altaj, kde nám začne pršať a prší asi hodinu. Zastavujeme sa v nejakej dedinke na raňajky. Podávajú luxusnú omeletu a po nej si ešte šupneme "blinciky s tvarohom" (palacinky). Následne pokračujeme ďalej, počasie sa zlepší, cesta je serpentínová a mne pripomína niečo ako sturec s donovalmi a certovicou. Chalanom to pripomína zase Čiernu horu. Od altaja mame už iba pekne slnečné počasie a tak frčíme CO to dá. Igor cestou chytá dva defekty, okrem toho sa však nič mimoriadne nestalo okrem toho, že Siso po baranine skonzumovanej v jurte na hranici začína častejšie odbiehať z motorky do lesa... Večer sa dostávame asi 200km pred Novosibirsk a volíme nocľah v moteli pri ceste.

Deň 35, Streda, 24.6.2009 - Motel - Novosibirsk

Ráno štartujeme po úvodnej porade okolo jedenastej smer Novosibirsk. Do Omska, kde mi majú prísť v nedeľu spojkové lamely mame okolo 800km, tak zvoľňujeme tempo. Keďže ale môžem síce ísť ale nie sa rozbiehať volíme možnosť nezostávať v Novosibirsku ale obísť ho po obchvate, ktorý nakoniec nenachádzame. Začína to byt zaujímavé vo chvíli keď sa začínajú semafory a zápchy, kde sem tam prebehnem po chodníku keď je červená sem tam sa mi podarí rozbehnúť po svojich, ale nakoniec na asi najväčšej križovatke tým že sa rozbieham menej a pridávam viac trhám retiazku a mame vyriešený problém či ostať v Novosibirsku ako chcel povodne Mišo a ja a teda musíme ostať. Tipek na ulici, ktorý pri nás pristavil nám ochotne vola menší nakladacik ktorý nás dopravuje do miestneho motoklubu, keďže nikto nevie kde je tu motoservis, kde by sme reťaz dali dokopy. Z motoklubu sa vykluje garáž, kde majú tipci tri motorky typu chopper. je cca 12 hodin na obed a začíname zháňať fešáka ktorému patri garáž. Po ceste ešte chalani stretli Martina z Poľska, ktorý brázdi mesto a ide s nami. Po chvíli chalan garážmajster prichádza sám od seba, vraj len tak išiel do garáže a začína sa pol dňový maratón (rozumej 12hhodinovy) zháňania spojky na reťaz, krúžok na lamely a kadejaké Ine veci. Alexej (majiteľ garáže) vybavuje fešáka z vedľajšej dielne a ten nás so Sisom berie do motorkoveho obchodu niekde pri teplárni, vraj tam spojku majú. Cesta tam trvá cez zápchy asi hodinu, keďže sa nám po ceste pritrafil menší problém, chalanovi na lade alebo CO to bolo začala presmykovať spojka ;-) nakoniec sa doterigáme a fešáci nám ochotne ukazujú staré použité lamely, medzi ktorými nachádzam 4 kusy originmal KTM. Berieme z nich dve najlepšie, spojku na reťaz a nakoniec aj reťaz ako takú. Vraciame sa naspäť a začíname všetko dávať dokopy, medzitým sa v garáži zbehli fešáci motorkami a je tam celkom živo. Okolo pol desiatej vyzerá že sme hotoví, nakoniec ale treba spojku ešte dvakrat rozobrať a upraviť lamely tak aby všetko fungovalo. Končíme o polnoci. chalani nám navrhujú isť spať na jedného z nich chatu, ktorá je asi 40km od mesta, my ale volíme gastinicu v meste s tým, že motorky necháme u nich v garáži. Rozhodli sme sa nasledujúci deň ostať v Novosibirsku a trochu ho obzrieť. Spať sme šli okolo pol tretej.

25.6. Novosibirsk

Rano sme si dobre pospali, vybehli na ranajky a po motorky, ktore boli v garazi. Az tam sme sa rozhodli na navrh Lokkiho nechat ich v garazi a nedavat ich na hotelove parkovisko, vraj je to bezpecnejsie. Hadat sme sa nehadali a suhlasili. Vratili sme sa na hotel, ja som dopisal predosle spravy a okolo pol druhej sme vybehli na prehliadku mesta. Priamo v centre sme nasli restauraciu STARA PRAHA, kde sme si dali luxusny Budvar a Krusovice za pouhych 260 rublov za jedno (6 Euro), dozvedeli sme sa ze Soljanka je vlastne polievka z Bratislavy a nakoniec nas zabil ucet 3200 rublov. Potom sme vybehli do kaviarne TRAVELERS CAFFE, odkial sme poslali maila. Po navrate na hotel okolo siestej prisiel Lokki a vyybehli sme s chalanmi z klubu znova do mesta, konkretne do IRISH PUBu, kde sme koncili s uctom 10500 rublov. Cely den nas teda s ubytovanim stal okolo 24.000 rublov, co je celkom dost. Ale dostali sme pozvanie na pravu rusku motorkarsku svadbu, ktoremu sme neodolali. Ta sa konala na dalsi den.

26.6. Novosibirsk

Doobeda oddychujeme a dobijame sily, ja stahujem este fotky a video a poobede pomaham Richardovi vybavovat rusku SIM kartu, pretoze sa nevie dovolat domov. O piatej prichadza po nas Lokki, ideme do garaze, berieme motorky a vyrazame v spriveode najprv siedmi na pumpu a z pumpy asi 50ti asi 10km za mesto. Chalani tam maju prenajate Paintballove ihrisko, kde najprv hraju paintball a potom je zurka. Uprimne povedane myslel som, ze rusi budu pit viacej ale bola to taka letma zurka, kde sme si najviac vytali asi my. Nakoniec spime v nejakej sauna-chatke v spacakoch.

27.6. Novosibirsk - Barabinsk

Kedze do deviatej bolo treba opustit areal, vstavame s miernymi tazkostami okolo stvrt na devat, balime spacaky, lucime sa s fesakmi a o deviatej nas uz jeden z chalanov vyprevadza za mesto na Omsky smer. Po asi 150km mi zacina mierne blikat kontrolka oleja a tak davame pauzu. Po chvilke vyrazame, kontrolka je v pohode ale po asi 30km opat zacina blikat az nakoniec iba svieti, takze zastavujeme na krajnici a skusam volat do KTM. Technik mi radi pozriet olejovy ventil. Rozoberam teda motorku, skusame najprv precistit sitko, ktore bolo celkom spinave. Skladam naspat, skuska a kontrolka svieti dalej. Zase rozobrat, skusame vybrat gulicku z ventilu a po skuske zase svieti. Nakoniec vyberame olejovy filter a konktrolka je zrazu v pohode a ani motorka neklepe. Skladam teda motorku naspat. Cela procedura trvala cca 4 hodiny, medzitym sa pri nas zastavili traja germani na transalpoch s cestnymi gumami, vraj idu do Mongolska a pytali sa aj na Gobi.

No neviem ako tam budu na cestnych jazdit ale budiz. Okrem toho sa pristavil v nasom smere este nejaky cavo z nemecka na 12ke Adventure. Okolo siestej teda pokracujeme dalej, davame neskory obed a ubytovavame sa pri Barabinsku v moteli pri ceste. Do motela prichadzaju vecer dvaja tipci na Afrikach, jeden poliak a druhy talian. Nejdu spolu ale stretli sa po ceste. Fesi z Polska si to namieril sam do Magadanu!!! Celkom zverina ist tam sam, jeho cesta je tu Chalan z Talianska ide niekam do Ulanabataru za sestrou, ale dal nam celkom dobry tip na cestu okolo juznej ameriky ;-)

28.6. Barabinsk - Omsk 340km

Z barabinskeho motela vyrazame rano okolo pol deviatej, ciel cesty je Omsk, kde mi ma prist poobede nova spojka resp lamely. Do Omska prichadzame okolo jednej, mame sa tu stretnut so Zenom, kamosom motorkarov z Novosibirsska a tak zastavujeme na pumpe na okraji mesta a ja volam Zenovi, ze uz sme tu. Chalan vraj dobehne za hodku. Super ;-) Mne asi 20km pred Omskom zacala smykat spojka, tak som sa len modlil, nech to vydrzi do mesta a Miso zasa chytil nejaky defekt tesne pred Omskom, tak na sfucanej gume dobehol este na pumpu, kde sme cakali Zenu. Kym chalan dorazi, najeme sa, povedali sme si. Najedli a cakali na fesiho, ktory nejako nechodil tak som mu volal este raz a cavo bludil niekde na opacnej strane mesta, vysvetlili sme si kde sme a za chvilocku dorazil. Hned nas odviedol do motoklubu, kde nam feaci zabezpecili vymenu gum za cestne. Dost sa mi ulavilo a myslim, ze aj chalanom, ze uz nemusime nosit pneumatiky za sebou. Okrem Sisa, ktory si najlepsie KAROOcka vzal so sebou. Potom nam Zena navrhol, ze mozeme ist spat k nemu do domu. Vraviíme si ok, ideme tam ked ma fesak dom, no to sme neetusili, ze to bude na styl drevenice z vlkolinca, ale budiz. Nakoniec sa vecer strhla celkom brutalna zurka, kde nechybala vodka, gitara a ani pelmene, ruske narodne jedlo. Spat sme sli neviem kedy, ale spojku som siel vyzdvihnut az na druhy den, kedze vymena gum trvala dlhsie ako som si myslel a pan Dusan Mikula, ktoremu tymto este raz velmi pekne dakujem, uz mal na vecer program...

29.6. Omsk - Isim 343km

Zobudzam sa okolo pol desiatej a zacinam nahanat Zenu, nech ma odprevadi do Matadorky v Omsku, kde si mam vyzdvihnut spojku. Trva mi to asi hodku, kym sa mi podari fesaka nasadit na moju motorku a ideme. Dalsiu hodinu trva cesta k Matadoru v Omsku, kde volam p. Mikulovi. Ten mi ochotne spojku prinasa, prehodime zopar viet, ako podakovanie mu davam nase tricko a ideme naspat do domu, kde na dvore prehadzujem komplet lamely a davam novy olej samozrejme. Filter ale novy nemam a tak za pomoci Richarda filter vycistime a davame povodny. Skuska spravnosti, motorka funguje a tak sa s chalanmi balime a vyberame okolo pol tretej na cestu. Uz po asi kilometri, kde stojime na cervenej mi Siso avizuje, ze mi kvapka olej. Vravim si, ze to je urcite olej, ktory sa mi vylial pri vymienani do krytu motora, ale olej je uplne cisty a tak este v Omsku zastavujeme na pumpe a zistujem, ze som celkom dobre neocistil tesnenie na olejovom filtri. Toto teda dodatocne ocistujem a mozeme vyrazit. Po ceste nas este chyta dazd a nakoniec dorazame asi po 300km do mesta Isim, kde nachadzame jedinu gastinicu, v ktorej ukladame svoje kosti. Kedze je Petra a Pavla, Siso nas pozyva na vodku, ktoru kupuje v miestnych potravinach a tak si na izbe dame za par kaliskov spolu so salamou, syrom, nejakymi sackovymi polievkami a podobne. Na izbe navyse zistujeme, ze na Ukrajinu do Solotviny to mame cca 4500km, ktore by sme mali urobit za 5 dni, aby sme stihli byt v Solotvine v sobotu vecer. Preto sa rozhodujeme, ze najblizsie 4 dni musime urobit denne minimalne 1000km a tym padom nam ostane na piaty den (sobota) cca 500km na Ukrajinu, aby sme poobede boli na miestnych jazerach.

30.6. Isim - 120km pred Ufou 927km

Rano vsatvame do dazdiveho pocasia a okolo pol deviatej vyrazame na cestu. V Isime este tankujeme na pumpe a vydavame sa na prvych 1000 dennych kilometrov. Ja asi po 350km chytam slus defekt na predne koleso a ked sa to uz neda udrzat, pokladam motorku na zem a sucham sa za nou. Nastastie v protismere nejde ziadne auto a tak motorka konci na lavej krajnici na boku a ja sa dosucham za nou v podstate len s odretymi vecami na pravom boku. Vymiename dusu. Tu sa predviedol v neobvyklej forme Richard, na ktorom zrazu nebolo badat znamky nejakej bolesti. Za chvilku dusu vymenil akrobatickym sposobom leziac na kolese. Pokracujeme dalej, pocasie je dobre a po ceste v podstate nie je nic zaujimave. V principe sme najblizsie styri dni stravili v nasledovnom rezime: rano co najskor odchod, vacsinou okolo deviatej rano, po 300km vacsia pauza, po dalsich 200 prestavka na obed, dalsich 300 vacsia pauza a vecer okolo pol desiatej sme sa snazili niekde ubytovat.

1.7. 120km pred Ufou - Penza 1020km

Najldhsi presunovy den, vecer v Penze este prejdeme miestne trhovisko s roznymi vecami, dame saslik na veceru a o dvanastej uz vsetci zasluzene spime.

2.7. Penza - 20km za RU-UA hranicou 889km

Dnes sa dostavame cez mesta Tambov , Lipetsk , Voronez a Belgorod konecne na rusko ukrajinsku hranicu okolo pol desiatej vecer s vedomim, ze tu urcite stravime kopec casu, kedze aj rusi aj ukrajinci su strasni byrokrati. Nakoniec ale rusku hranicu prekracujeme celkom svizne. Na ukrajinskej sa zdrzime trosku viac, colnici si myslia ze potrebujeme zelene karty ale nakoniec im vysvetlujeme, ze zelene karty mame a o nejakej jednej v noci sa dostavame dalej a nachadzame v totalnej tme ubytko cca 20km za hranicou . Penzion vyzera luxusne po tom vsetkom v com sme doteraz spali a aj cena je prijatelna, spime vsetcia siesti na jednej izbe a spolu s ranajkami nas ubytovanie vychadza na cca 1200 hrivien co je cca 120 Evri.

3.7. Rivne 829km

Z penzionu po super ranajkach vyrazame na poslednych 1000km smerom na Rivne, a tym padom nas na dalsi den bude cakat uz len asi 500km do Solotviny. Po ceste na Kyjev mi v jednom kopci rupne podsedlovka a tak travime cca pol hodinu jej spravovanim. Upevnujeme ju SK paskami a gurtnou a pokracujeme dalej. Medzitym nas Siso s Marosom predbiehaju a zacpu v Kyjeve prechadzaju ako prvi. Za Kyjevom, kde je stale na dialnici este asi 30km zapcha, kedy auta idu krokom sa s Misom, Francuzom a Richardom cakame. SMS od Sisa hovori, ze oni s Marosom pokracuju dalej smer Lvov. Odpisujem teda, ze ked pridu do Rivne, nech to strihnu dole smerom na Solotvinu popripade nech tam najdu ubytko. My prichadzame do Rivne asi o pol desiatej a tu sa snazim dovolat Sisovi aj Marosovi, ale bezvysledne. Najdeme teda v meste ubytko s tym, ze chalani su niekde pred nami a zrejme uz spia. Okolo jedenastej ale dostavam SMS, ze sa rozhodli, ze do Solotviny nejdu a spia niekde pred Lvovom. To nas celkom prekvapilo, kedze koniec tripu bol naplanovany v Solotvine. Na druhej strane Maros mal problem s clenkom a rebrami. Ako nakoniec vysvitlo doma, clenok mal zlomeny a isiel s takym cele Rusko a rebra prasknute po jednom z padov.

4.7. Rivne - Solotvina 501km

Z Rivne vyrazame zase okolo dviatej a kludnejsim tempom pokracujeme na juh na Solotvinu. Zastavujeme sa na zakarpati v Jaremci na miestnych kozusinovych trhoch, naozaj sa tu daju zohnat nadherne kozusiny. Davame saslik a pokracujeme konecne do Solotviny, ktora je vzdialena cca 70 km. Cestou nas zastavuju policajti za rychlost, ktorych Francuz s Richardom s prehladom ignoruju a o to tazsie to mame potom my s Misom. Fesaci nas nutia aby sme chalanov zavolali naspat, ze ak nie zacnu ich nahanat a nepustia ich cez hranice. Ked im alibisticky vysvetlujeme, ze ich nepozname a navyse tvrdime, ze nemame ziadne grivny na pokutu ani eura ani dolare, beru nas vraj na sud. Pytam sa Misa ci tam uz bol a ked negativne pokruti hlavou, tak sa rozhodujeme, ze tam teda pojdeme pozriet. Francuzovi do vysielacky hlasim, nech nas necakaju, ze ideme s fesakmi do Rajceva a teda nech idu vybavit do Solotviny ubytko, aby ich nahodou po ceste tiez nevzali. Po ceste do Rajceva policajti este raz zastavuju a tvrdia ze ideme na sud. Celkom prekvapeni s Misom vravime, ze vieme a ze preco teda nepokracujeme dalej. Po asi 10 minutovej zastavke nam nakoniec fesaci vracaju doklady s hromadou nadavok, ze mame ist dalej. Samozrejme pokutu sme neplatili. Do Solotviny prichadzame asi pol hodinu po chalanoch. Medzitym zohnali ubytko, tak si davame vodku na stastny koniec vyletu a po zlozeni veci zasluzene oddychujeme v slanom jazere. Vecer samozrejme ruska diskoteka a dovi dopo... ;-)

5.7. Solotvina - Domov 750km

Rano vyrazame okolo deviatej na posledny den nasej cesty, na hraniciach resp. red nimi zastavujeme este na pumpe na dotankovanie benzinu a nakupenie cigariet. Miso na pumpu netriafa ala ide rovno na hranice co nakoniec bolo dobre riesenie, pretoze na hranici ho komplet presacuju ci nieco neprevaza. Nam s Francuzom trosku zmrzol usmev s vedomim na mnozstvo cigariet, ktore vezieme v kufroch samozrejme pre vlastnu potrebu. Navyse colnik spomenie niec v zmysle, ze ten shengen je o nicom, ze denne clovek moze preniest len dve skatulky cigariet co konkretne mna donutilo nechtiac pouzit potne zlazy sledujuc ako vybalili Misovi komplet vsetko z kufrov. Nam vzapati damy colnicky beru pasy a technicaky a odchadzaju do budky. Cakame co bude nasledovat. Po asi piatich minutach vychadzaju, podavaju nam doklady so slovami: "ok pani, mozete pokracovat...". Samozrejme sme hned vystartovali... Za hranicou nas cakali v restike Misov otec Rudo s Kamilom, pokecali sme asi dve hodky a pokracovali smer Kosice. Tam sa Miso oddelil a pokracoval niekde za rodinou a my cez Lucenec a Zvolen smerom domov. Po ceste nas este 2 ci 3x chytil dazd ale pokracovali sme dalej bez obliekania nepremokov. Na pumpe pred Trnavou sme si dali poslednu pauzu, rozlucili sa s Francuzom a s Richardom sme pokracovali dalej ku mne. Domov sme dorazili okolo pol deviatej vecer. Richarda som odprevadil v pondelok rano o siedmej smer Anglicko.

Co dodat na zaver. Presli sme 13.500 km na motorkach, 5200km vlakom, vypili neviem kolko vodky, zjedli asi tonu baraniny, Miso zalepil asi 15 svojich defektov, pouzil vsetky moje zapalovace, vsetky svoje rybarske haciky aby chytil jedneho pstruha a svoje tricko, Francuz pouzil vsetky svoje technicke BMW skusenosti na opravy motoriek, Siso vyuzil podla mna komplet svoje nahradne diely a naradie na priebezne poruchy vsetkych motoriek, chalani stratili asi komplet wunderlich vybavu, Maros pouzil svoje kontakty na riesenie niektorych problemov a Richard pouzil nase tricka, USA pasky, jazykove schopnosti, moje ponozky a nasu spolocnost aby sa v pohode dostal domov ;-)

Chcem sa este raz podakovat vsetkym sponzorom, bez ktorych by vylet sice bol mozny ale daleko nakladnejsi, vyuzili sme naozaj vsetko. Dalej by som chcel podakovat

  • Alexovi zo stanice z Moskvy za pomoc pri vybavovani nalozenia motoriek
  • pani Kalayovej, slovenskej konzulke v Moskve, ktora nam pomohla viac krat
  • Misovej rodine, ktora ho nenechala v stichu a vodicak mu poslala okolo celeho sveta do Ulaanbaataru
  • mojej sestre Katarine, Marosovi Tonkovicovi mladsiemu, Alenke z UPS, Bronke a p. Mikulovi pri zasielani mojej spojky do Ruska
  • Lucii za lekarnnicku ;-)
  • redakcii MOTORIDE.SK za pravidelne aktualizovanie nasich sprav
  • vsetkym, ktori nas sledovali a drzali nam palce, VDAKA VELKA

Momentalne sa snazim dokoncit DVDcko, ktore by malo byt hotove dufam do konca decembra. Hned ako bude k dispozicii, budete o tom vediet ;-)

Mapa:

Polohu na mape je možné si priblížiť. Slúži na to ovládací panel a tlačidlá a v ľavej časti mapy. Mapu môžete aj posúvať jednoduchým kliknutím a ťahaním.

Klikom na vybraný bod na mape označený poradovým číslom: sa zobrazia bližšie informácie o čase, mieste, celkovo absolvovaných kilometroch a podobne.

Partneri

www.rutex.sk – poskytuje termoprádlo značky TERMOVEL pre každého člena výpravy

www.fmoto.sk - poskytuje 2 sady pneumatík značky METZELER a okuliare NEROCORSA pre každého člena výpravy
www.samprint.sk – poskytuje tričká a propagačné slovenské materiály pre každého člena výpravy
www.ktm.sk poskytuje komplet servis pred cestou + náhradné diely pre motocykel KTM 950 Adventure
www.slesys.sk – finančne podporuje výpravu
www.schuberth.sk – venuje každému členovi výpravy helmu Schuberth C3
www.repsol.sk – venuje každému členovi výpravy olej
Server motoride.sk podporuje výpravu mediálne: mongolsko.motoride.sk.
www.typocon.sk – podporuje výpravu propagačne
www.styx.sk – podporuje výpravu.
www.fibrochem.sk – venovala každému účastníkovi výpravy 8 párov ponožiek.
www.ems-sro.sk – zostavila výprave komplet lekárničku.

Ďakujeme

  • Jaraxovi (mototrip.info/ ) za poskytnutie ruských vojenských TOPO máp Mongolska a ich videa z minuloročnej cesty
  • P. Drábikovi za užitočné informácie o Mongolsku
  • Agressorovi za cenné rady ohladne vybavovania ruských víz v Ulaanbaatare

Pridané: 22.05.2009 Autor: ernesto pošli na vybrali.sme.sk

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (61 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (170)  [Verzia pre tlač] Tlač

Partneri:

Body a Trasy v tomto článku:

Galéria ku článku: